"Nenásilie a zbabelosť nejdú dohromady. Dokážem si predstaviť, že po
zuby ozbrojený muž je v jadre zbabelec. Vlastníctvo zbraní nesie so
sebou prvok strachu, ak nie priam zbabelosti. Nenásilie je však bez
nepredstieranej odvahy nemožné," hovoril Mahátmá Gándhí, ktorý sa s veľkou dávkou odvahy rozhodne postavil proti nepopulárnemu a absurdnému soľnému zákonu.
Totiž v Indii platil britský monopol na ťažbu a spracovanie soli, ktorý
spočíval v tom, že Indovia boli nútení kupovať soľ od koloniálnej vlády -
a iným spôsobom, napríklad z mora, ju nemohli získať. Preto Gándhí, v
súlade so zásadami sátjagrahy, vopred oznámil miestodržiteľovi lordovi
Irwinovi svoj zámer porušiť zákon a opísal aj miesto, kde tak hodlá
urobiť.
Lord Irwin však nevidel žiadne nebezpečenstvo v tom, že 60-ročný Gándhí
sa mieni pobrať peši k morskému pobrežiu, kde chcel symbolicky porušiť
soľný monopol. Dokonca do Londýna poslal hlásenie, v ktorom
bagatelizoval možné následky Gándhího politických krokov: "Plán na soľnú kampaň neruší môj pokojný spánok," napísal miestodržiteľ.
A tak nadišiel 12. marec 1930 a malý, len 160 centimetrov vysoký muž
opustil v sprievode 79 prívržencov svoj ášram a vydal sa na pochod dlhý
takmer 400 kilometrov.
Ášram je v indických náboženských reáliách duchovná pustovňa či kláštor.
Gándhího ášram stál na brehu rieky Sábarmatí pri západindickom meste
Ahmadábád.
Počas nasledujúcich 24 dní navštívil Gándhí 48 dedín. Trasu pochodu
nezvolil náhodne, ale vopred ju dômyselne naplánoval. Do každej dediny
na plánovanej trase vyslal najskôr svojich ľudí, ktorí sa na mieste
oboznamovali s pomermi, počúvali ponosy a požiadavky dedinčanov a o
všetkom ho informovali.
Získané informácie potom využil v príhovoroch na každej zastávke smerom
k moru, v ktorých hovoril o nespravodlivosti soľnej dane a presviedčal
Indov, aby nespolupracovali s britskými úradmi. Počas cesty dokázal
zmobilizovať okolo 60.000 Indov, pričom tento prejav občianskej
neposlušnosti proti britskému soľnému monopolu vzbudil sympatie na celom
svete.
Keď dorazil Gándhí s tisícami svojich stúpencov 5. apríla do dediny
Dándí ležiacej na brehoch Arabského mora, držiac v ruke soľ, vyhlásil: "Táto soľ pochádza z Indického oceánu a každý Ind má na ňu právo."
Jeho slová, umocnené konkrétnym osobným príkladom nezostali dlho bez odozvy. Po celej krajine sa organizovali "soľné pochody" a ich účastníci na morských plážach odrazu zistili, že soli je tam dosť pre všetkých bez toho, aby za ňu museli platiť.
Britská vláda zareagovala na soľné pochody represiami, avšak vlnu
rozsiahlej občianskej neposlušnosti už nebolo možné zastaviť. Počas
tohto obdobia uvrhla vláda do väzenia okolo 60.000 Indov. Aj Mahátmá
Gándhí skončil opäť za mrežami, ale o 17 rokov neskôr sa mu podarilo
naplniť svoj sen - 15. augusta 1947 bola vyhlásená nezávislosť Indie.